what?!

bude to fajn.... verím tomu....  :) veď tam predsa budem ja... :D

Ale inak som chcela.
Keď mi mama vravela, že na strednej nájdem najlepších priateľov, verila som jej. Možno je to moja vina. Asi som si vybrala zlú školu. Alebo som ja nejaká divná. Pretože táto naša trieda mi absolútne nesadla. Všetci sú pokryteckí... ale to im nezazlievam - taká je proste doba.

No čakala som aspoň zopár spriaznených duší. No keď si to zrekapitulujem od prváku, všetci ma sklamali. Ako mi bolo dobre na základnej. Tam som spoznala niekoľkých ľudí, ktorí so mnou ostali aj teraz. Tam sa budovalo najlepšie priateľstvo. Také nevinné a čisté.

Pravdepodobne skôr očakávam len príliš veľa. Nemôžem si predsa myslieť, že ma budú brať takú aká som, keď sa od nich svojim správaním, vkusom a myšlienkami dosť odlišujem. Ale pochopenie občas poteší.

Naša stužková, aj keď bude asi za dva týždne zatiaľ vypadá byť veľkým fiaskom. Človek by čakal, že nás nejak jej príprava utuží, že sa aspoň nebudeme tak hádať. Ale neochota tri štvrtiny triedy je hrozná! Prečo si myslia, že všetko za nich vyriešia iní. Že oni majú dôležitejšie veci na práci. Keď nič nerobia. A keď sa niečo nevydarí, bude zasa to na tých, ktorí sa o všetko starali, zabíjali čas a nervy... Takýto sú ľudia. Jasné, že na stužkovej vlastne o nič nejde, ale takýto prístup ma desí.

Automaticky si predstavujem, že takýto ľudia očakávajú že v živote pôjde všetko ľahko, že niekto vybaví všetko za nich, že že že... Ja neviem čo si myslia. A to je to najhoršie - tých ľudí je sakra veľa.

Keby nastala nejaká udalosť, ktorá by vážne vyžadovala prácu a pomoc od všetkých... neviem ako by to dopadlo.

Asi natočím katastrofický film o osude ľudstva, lebo toto ma fakt žere. :-)

Chýba mi detstvo. Keď sa nič nedialo, keď som bola veselá, keď som sa nemusela báť o svojich blízkych, keď som žila v rozprávke.