Tak napoviem vám niečo o mne...
Som maniodepresívna osôbka, takže si moje stavy neberte k srdcu. Obťažuje to ako vás, tak aj mňa...
To bolo varovanie... Teraz už môžem byť milá.
Mám rokov koľko mám. Krásny vek. Kadekto by ho mohol závidieť. Je to možno ešte tá časť života, kedy si maličký človek myslí, že svet patrí všetkým. Že svet je krásny a tým pádom sa mu nemôže nič stať. Immortal...
Bohužiaľ, mňa to už prešlo... Sotva mám 18 a už mi takto hrabe...
Mohla by som opísať moju neopakovateľnú vizáž. :-) ale... to radšej nie.
Fajn, tak radšej takto: milujem zvieratá, pretože sú svojim spôsobom úprimné a nemôžu ublížiť a sklamať tak ako ľudia.
Nadovšetko sa chcem zabávať... no... snaha sa cení... vždy ma vidno s úsmevom... ale v poslednom čase už sa ani tváriť neviem... mrzí ma to... viem že priatelia sa spoliehajú, že ja som tá veselá, ja som tá optimistka, ja všetkým poradím a ja vždy poviem - bude fajn... Na to sa môžu spoľahnúť. Ja priateľov nezrádzam. No ak zradia oni mňa je to iné. :-) V prvom rade som nešťastná a ľutujem ako sa to mohlo stať práve mne... Ale viete čo? Ja sa nepotrebujem pomstiť. Sami zistíte že ste spravili najväčšiu chybu v živote. Že ste prišli o to, o čo ste prísť nechceli. Sami to budete ľutovať. Pravý priateľ ide za vami až za hrob... ja taká som... ale iba ak viem, alebo si aspoň myslím, že by bolo urobené to isté pre mňa.
bla bla bla :-) trrrubka som...
Zbožňujem, keď je tma.... keď padá sneh... keď mi srdce búši z výbornej hudby... keď sa pozerám na dobrý film... zbožňujem keď mám dobrú náladu. Tá nálada je nákazlivá.
Ešte niečo... :D som trochu umeleckejšie založená... ale nie som umelec... talent veľmi nemám... ale vkus mám dobrý. A rada sa ponáram do sveta fantázie. Chcela by som fotiť alebo byť režisérkou... nonsens.... snívať sa má, snívať sa môže...
no jo... kecám... kecám... a nemám o čom... keby dačo... prosím pripomienky... :-)
Čosi o mne...
01.10.2007 20:40:44
aaaaaaaa.... nuž.... aj horšie veci sa stávajú...
Komentáre
Pekné...
naladovost nie je maniodepresia
to myro
to kami-katze
a aby som nezabudla... áno, som strelec... ako vieš? :-)
:) to je jednoduche
to co popisujes doverne poznam, raz dole, raz hore, az do extremov, striedanie nalad take ze v priebehu pol hodiny sa viem s niekym do krvi pohadat v afekte, nasledne rozplakat zlostou, nenavidiet svet a svoju bezmocnost a v zapati sa sialene herotat na stupidnom vtipe :)
(som to iste znamenie a myslim ze su tam iste predispozicie k nevyrovnanosti a istm porucham osobnosti, nie v zlom)
takze maj sa rada, ries to co mozes ovplyvnit a ostatnym sa netrap, ber veci ako pridu, pretoze nieco co sa moze zdat jeden den ako strasne zle, bude druhy den ta najlepsia vec co sa ti stala... zisti co ta skutocne robi stastnou a chod za tym :)
pardon,
no...
vieš čo je však jediný problém? zistiť čo ma skutočne urobí šťastnou. čo ak na to nikdy neprídem? a keď aj áno... čo potom?
bude to zniet
napr peniaze su prostriedok. na to aby si mohla ludom okolo seba vytvarat pekne spomienky a vytvarat prostredie pre stastie. nie su ciel. ... praca je prostriedok, zarobku. ak v nej najdes svoje poslanie, bude to len vyhodou pre teba. ...
je to nadlho. tiez som sa k tomu co chcem nedopracovala (myslienkovo) za pol hodinu... mas dostatok casu... :)
ked na to prides, tak za tym chod... :)
je to jednoduchsie ako sa zda... len musis byt uprimna k sebe.
neznie
ochotná zomrieť pre niečo.... hmm... vždy som tvrdila že pre priateľov. :-) ale z toho sa vyžiť nedá...
ides na to velmi dobre
ta veta zacinajuca "keď" je vyhovorka... takych si najdes v zivote kolko budes chciet, keď budem mat vysku, ke´d budem robiť, keď budem mat karieru rozbehnutu... atd... su to do istej miery brzdy. zial svet je postaveny na peniazoch a bez nich sa neda... takze to z casti chapem, je vsak dolezite aby si to ty sama nebrala ako svoje ospravedlnenie...
vzdy je cas... rast, pracovat na sebe, na svojich vlastnostiach a schopnostiach...
blacklace, ludska mysel je natolko otvorena, ako jej dovolime... nepozeraj sa na svet klucovou dierkou, ale otvor dvere... zivot je plny moznosti ktore casto prehliadame prave koli vlastnej obmedzenosti a potreby sa niekam zaradit, ci zo strachu riskovat...
hmm...